Peha: "Vždy je kam ísť..."

23. srpna 2006 v 13:30 |  Rozhovory
Prešovská formácia Peha patrí podľa mňa medzi najzaujímavejšie vyvíjajúcich sa predstaviteľov takzvaného domáceho gitarového popu. Viem, že nie každý sa musí s týmto tvrdením stotožňovať, no podľa môjho názoru má táto kapela v čele so sympatickou frontwomankou, speváčkou, gitaristkou skladateľkou Katarínou Knechtovou za sebou ozaj plodných osem rokov existencie, počas ktorých odohrala nespočetné množstvo vystúpení a nakrútila štyri, poslucháčmi i kritikou viac, či menej pozitívne hodnotené tituly. Ak si vypočujete jej debut "Niečo sa chystá" spred šiestich rokov a porovnáte ho s tým, čo Peha ponúka na svojej najnovšej štúdiovke s názvom "Deň medzi nedeľou a pondelkom", ktorá sa pod krídlami vydavateľstva B & M Music dostala na trh pred niekoľkými týždňami, ten rozdiel, napríklad čo sa týka práce s aranžmánmi, či vokálneho prejavu speváčky je priam priepastný. Čo ostáva nemenné je dôraz na pesničku ako takú, na výrazné melodické linky a v konečnom dôsledku i zaujímavú lyriku z pera Vlada Krausza, ktorý síce Kataríne nevkladá ich prostredníctvom do úst ´veľké posolstvá´, no tieto majú svoju hĺbku a zároveň sú tejto mladej dáme priam ušité na telo.

Práve novinka "Deň medzi nedeľou a pondelkom" bola ústrednou témou nášho rozhovoru so speváčkou Katarínou Knechtovou a klávesistom Jurajom Ondkom.

Katarína, pred časom si v našom spoločnom rozhovore naznačila ambície príprav sólového projektu, ktorý by sa vraj mal, na rozdiel od produkcie tvojej domovskej formácie, niesť v modernom, elektronickom duchu. Zdá sa však, že zatiaľ v tvojom profesionálnom živote hrá stále prím Peha...

K.K.: "Nebránim sa tomu, no na sólový projekt zatiaľ ešte nedozrel čas. V Pehe sa cítim dobre, som rada, že sa nám spolu podarilo niečo dokázať... Navyše sa dnes cítime oveľa uvoľnenejší, čo je spôsobené tým, že sa nám podarilo vyrovnať sa s určitými vecami. Ako vravím, je nám spolu dobre a nevidím dôvod, prečo to meniť. Výsledkom toho je, že sme sa spolu zatvorili do štúdia a nakrútili nový album."

Na svojom ostatnom albume "Experiment" ste vo výraznejšej miere vniesli do svojho soundu prvky elektroniky. V tomto trende pokračujete aj v rámci novinky, ktorá sa v podstate nesie v línii jej predchodcu, akurát sa mi javí o čosi viac zvukovo ucelená. Akoby ste si konečne našli vyhovujúcu zvukovú polohu a tú sa snažili ´vypilovať´ k čo najväčšej spokojnosti...

K.K.: "Aj napriek tomu, že po vydaní ´Experimentu´ som viackrát vyjadrila svoje nadšenie z práce s elektronikou, čo v konečnom dôsledku stále platí myslím, že v rámci tejto kapely je vždy podstatná predovšetkým pesnička ako taká. A preto sa snažíme pripravovať aranžmány tak, aby ju nezničili. Nemá význam šiť na skladbu za každú cenu nejaké šialené aranžmány a tým ju takpovediac ´zadusiť´."

J.O.: "Katka prišla do štúdia s pesničkami, ktoré zneli tak, ako zneli. Tie aranžmány sa na nich nabaľovali postupne, nič sa nerobilo na silu. Ak Katka prišla so skladbou, ktorá sa už od začiatku javila, že by mohla mať viac elektronický aranžmán, tak sme k nej podľa toho pristupovali a naopak, ak prišla so skladbou, ktorá nám lepšie znela povedzme v klavírnej podobe, zbytočne sme na ňu nič viac nenavrstvovali a nakrútili ju v takejto podobe. Otázky týkajúce sa toho, či sa chceme niekam posunúť, alebo nie sme jednoducho neriešili."

Myslím, že priam ukážkovým príkladom toho, ako si táto kapela asi predstavuje fúziu elektroniky a gitarového soundu je skladba "Opýtaj sa ma"...

K.K.: Presne tak. Je to jedna zo skladieb, v ktorej je všetko takpovediac vo vyrovnanom pomere. Tá elektronika je v podstate všade, akurát je ukrytá pod gitarovými aranžmánmi. Tí s citlivejšími ušami to iste zaznamenajú, iným sa zase môže zdať, že je to zase to isté... Osobne vnímam novinku ako dosť pestrý album, na ktorom sú zastúpené ako skladby v elektronickejšom duchu, tak tvrdšie, rockové veci, no i balady."

Na druhej strane, neobávate sa toho, že ten váš charakteristický rukopis môže mať v budúcnosti na svedomí, že pokiaľ by ste ostali aj naďalej verní rovnakému štýlu, tak to, čo sa zatiaľ ešte stále počúva v celku príjemne, môže už na ďalšom albume nudiť?

K.K.: "To sú záležitosti, ktoré jednoducho závisia od nášho vnútorného vývoja. Rozhodne nepatríme medzi kapely, ktoré by k nim pristupovali nejako programovo, že na ďalšom albume teraz ´uštrikujeme´ Deža Ursinyho v nejakom inom šate, alebo že sa stoj, čo stoj pustíme do zložitejších vecí... Za seba môžem povedať, že mám rada pesničky a pokiaľ je tam zaujímavá harmónia, tak je mi úplne jedno, či je to z G-čka, alebo B-čka... Áno, sú veci, ktoré človeku prídu obohrané, takže radšej preladí rádio na inú stanicu, pretože mu to nič nepovie. Napriek tomu si ale myslím, že sa ešte stále dajú aj v tejto oblasti nájsť smery, ktoré nie sú tak ´prechodené´. Ťažko povedať... Uvidím, kam nás hudobné vetry v budúcnosti zavejú."

Katarína, na novinke sa v niektorých, zvlášť tých pomalších, baladickejších skladbách prezentuješ aj v tvojom prípade dosiaľ veľmi nepočutých, menej expresívnych speváckych polohách, ktoré si zjavne vyžadujú trocha citlivejšie a v určitých polohách nesporne technickejšie narábanie s hlasom. Zdá sa teda, že tvojou ambíciou je rásť nie len po stránke autorskej...

K.K.: "Samozrejme, neustále hľadám nové polohy svojho hlasu. Hlas ako taký je ozaj obrovský nástroj. Je to iné, ako keď človek hrá povedzme na klavíri a presne vidí tie čierne a biele klávesy, pozná presne jeho rozsah a tak. V prípade hlasu je to skôr o vnútornom hľadaní, no takisto i o technike. Skrátka, o hľadaní nových spôsobov vyjadrovania, čo je dané ako skúsenosťami, tak tým, ako intenzívne sa tomu spievaniu venuje."

Novinku ste nakrúcali v domovskom prostredí štúdia Perina, ktorého majiteľom je váš bubeník Martin Migaš. Výhoda domáceho štúdia však niekedy môže byť tak trocha dvojsečnou zbraňou. Práve preto, že človek má takto oveľa viac času venovať sa jednotlivým skladbám a tak ich môže občas príliš ´prešpekulovať´...

J.O.: "Je pravda, že prakticky od začiatku nášho fungovania máme tú výhodu , že môžeme byť v štúdiu zatvorení prakticky ako dlho chceme. Pravda je aj taká, že keď sa príliš experimentuje, tak sa toho môže aj dosť pokaziť. Ako v prípade albumu ´Experiment´, tak i nového albumu sme to riešili tak, že sme si po nakrúcaní dali od tých skladieb určitú pauzu. Myslím, že človek ten materiál dokáže úplne inak posúdiť, keď sa doňho započúva povedzme po troch, alebo štyroch mesiacoch od jeho nakrútenia. Nájde tam veci, ktoré má chuť opraviť , respektíve doplniť, alebo vôbec nakrútiť inak. Ako vravím, týmto štýlom sme začali pracovať už pri predchádzajúcom albume a myslím, že to v našom prípade vôbec nie je na škodu veci."

Kto je v tejto kapele tým človekom ktorý má posledné slovo?

J.O.: "Maťo, spolu s Randym, ktorý takisto pracuje v Perine sú ako producenti tými ľuďmi, ktorí to celé takpovediac dávajú dohromady, a to aj po zvukovej stránke."

Po autorskej stránke ste v prípade drvivej väčšiny skladieb stavili na osvedčený tandem - Katarína, hudba / Vlado Krausz, slová. Nepomýšľate nad tým, možno iba číro kvôli pestrosti, zapojiť v budúcnosti do príprav skladieb aj ďalších spolupracovníkov?

K.K.: "My by sme aj chceli, no zatiaľ sa nám nepodarilo nájsť nikoho, kto by naplnil naše predstavy tak, ako títo ľudia, respektíve kto by im dal, dajme tomu, ešte krajší šat. Na Slovensku, žiaľ, nie je ani veľa producentov a tí, čo tu sú, sú väčšinou dosť vyťažení prácou s inými interpretmi."

J.O.: "Pri tomto albume sme mali ´rozhodené´ nejaké ponuky smerom ku textárom. Práve s textami sme pracovali veľmi dlho. Vlado Krausz bol dosť vyťažený a vyzeralo to tak, že tentoraz od neho budeme mať oveľa menej textov, ako v minulosti. Skúšali sme osloviť rôznych kamarátov a známych no napokon sme aj tak skončili pri Vladovi a pri Katke.
I ja s Kajom Sivákom sme doniesli do štúdia demosnímky s vlastnými nápadmi, no to, že väčšina zo skladieb na albume pochádza z Katkinho pera je výsledkom toho, že tie jej nápady sa nám skrátka zdali byť najlepšie."

Aj napriek tomu, že na scéne fungujete už nejaký ten rôčik myslím, že na ten skutočný ´prielom´ táto kapela ešte stále čaká...

K.K.: "To je možno práve ten ôsmy deň, ktorý nikdy nepríde (smiech). Rozhodne nečakáme na to, že sa jedného dňa staneme skutočne úspešnou kapelou. Čas plynie a ja beriem veci tak, ako idú. "

J.O.: "Myslím, že za tých osem rokov ideme stále pomaličky hore, bez nejakých radikálnych ´skokov´ v zmysle, že by sme vydali nejaké super úspešné cédečko, ktoré okolo nás vyvolá obrovský boom, alebo naopak, že by to s nami išlo k horšiemu. Všetko, čo sa nám doposiaľ podarilo dosiahnuť bolo výsledkom našej usilovnosti, nikdy sme za sebou nemali nikoho, kto by nás pretláčal. O to lepší pocit máme z každého, i toho najmenšieho úspechu."

K.K.: "Vždy je kam ísť, no my kráčame postupne. Myslím, že po tých skúsenostiach, ktoré máme, by to s nami už aj tak nezamávalo."

Ako ty vyzerá s koncertmi na podporu vydania novinky?

K.K.: "Na turné chceme vyraziť na jar, pretože momentálne sa skôr sústreďujeme na prezentácie albumu v podobe videoklipov a tak. V každom prípade by sme si radi zahrali aj v Česku, ako hostia nejakej kapely, ktorú by sme si potom zase na oplátku pozvali na naše koncerty po Slovensku."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama