Trošku starší rozhovor

5. listopadu 2006 v 19:12 |  Rozhovory
Katka Knechtová
Kapela Peha žne jeden úspech za druhým, hoci v zbore Prešovčatá zaradili Katku
iba medzi chlapcov, ktorí "hmkali". Do päťdesiatky koncertovať nechce a sníva,
že si raz otvorí kozmetický salón. Bude sa volať Peha?

Peha je v kurze. Koncertujete, nahrávate albumy, preberáte Aurelov, takmer sa
nezastavíte. Ako to zvládaš?

Za úspech som veľmi vďačná, prekáža mi iba večne zvoniaci mobil. Unavuje to, ale
viem, že raz sa to skončí.

Privítala by si v kalendári ôsmy deň, ktorý by si iba preleňošila?

Niekedy mám naozaj voľno a poviem si paráda, konečne sa vyspím. Zvyčajne som
však taká vystresovaná, že sa neviem vnútorne upokojiť, nieto spať. Jeden deň na
relax určite nestačí. Už sa teším, ako sa po skončení turné vyberiem za
kamarátkou na ostrov Svätej Lucie v Karibiku. Na mesiac sa zmeníme na pirátky,
budeme sa plaviť po oceáne, brázdiť ostrovy a najmä sa hýbať. Nie som typ, ktorý
vydrží vylihovať na pláži.

Začínala si ako pätnásťročná v kapele IMT Smile. Rodičia sa o teba báli. Čo
hovoria teraz?

Sú na mňa nesmierne hrdí a podporujú ma. Otec bol tiež muzikant, hral v jednej
kapele na basgitaru. Vždy si želal mať z jednej dcéry hudobníčku a z druhej
športovkyňu. Sestru priťahoval volejbal, ale mama jej ho zatrhla. Bála sa, že si
doláme prsty a nebude môcť hrávať na klavíri.

Kde si začala spievať?

V siedmom ročníku som šla na konkurz do známeho speváckeho zboru Prešovčatá.
Vzali ma, ale nikto zo mňa ako z obrovského talentu neodpadol. Dokonca ma
zaradili medzi chlapcov, ktorí iba "hmkali", čím robili nízke tóny v skladbe.
Keď sa neskôr zbormajster dozvedel, že ma mal v skupine, nechcel tomu veriť. Asi
som bola naozaj nevýrazný typ.

Ale pred Táslerovcami sa ti nepodarilo skryť a zažiarila si.

S Ivanom sme sa spoznali na gymnáziu. Raz sme sa náhodne stretli v meste,
Táslerovci ma odvážali domov a Ivan ma v aute vyzval, nech niečo zaspievam.
Vzápätí som sa stala vokalistkou v IMT Smile. Vtedy som si však ešte
neuvedomovala, čo to obnáša byť v skupine. Len postupne som sa oťukávala, celé
som to pochopila až v Pehe. Človek si musí sám preskákať tú drinu a problémy
súvisiace s kapelou.

Pred prvým väčším koncertom IMT Smile si vraj nemala trému, zato Ivan Tásler bol
poriadne nervózny. Nikdy sa ti pred vystúpením netrasú kolená?

Trému mávam a neraz riadnu, vnútorne bojujem sama so sebou. Keď je najhoršie, na
guráž si dám štamperlík.

Spievaš a hráš v mužskej kapele. Správajú sa k tebe ako ku kvetinke?

Spočiatku to bolo ťažké. Chalani sú odo mňa oveľa starší a už vtedy vedeli, čo
chcú, kým ja som sa iba hľadala. Nebola som si istá, či chcem spievať. Mala som
sedemnásť, spolužiačky chodili po výletoch, mali skvelé zážitky a ja som letá
trávila v nahrávacom štúdiu. Až neskôr som si uvedomila, že fotky z dovoleniek
časom vyblednú, ale táto práca možno bude mať zmysel.

Nespyšnela si po úspechoch?

Všetci v kapele stojíme nohami na zemi, aj keď sa nám teraz darí. Nikdy sme nič
nedostali zadarmo. Z úspechu máme fajn pocit, ale vieme, aká tvrdá práca je za
ním.

V poslednom čase si uvoľnenejšia, otvorenejšia a nezdráhaš sa hovoriť ani o tom,
že si zamilovaná. S čím to súvisí?

Vnútorne som vyrovnaná a s publicitou už nebojujem. K tejto brandži jednoducho
patrí.

Ako zvláda tvoj priateľ život s hudobníčkou?

Sme spolu takmer päť rokov a klobúk dole pred jeho tolerantnosťou. Večne som na
nejakom koncerte, a keď sa vrátim do bytu, som poriadne uťahaná. Vtedy so mnou
nie je žiadna reč. Nie som veľmi spoločenský človek a po akcii som najradšej
doma.

Bola si domased aj v detstve?

Ako dieťa som bola veľmi utáraná. Vymýšľala som si rôzne historky a nakoniec mi
už nikto neveril. Na prázdniny k nám chodievala sesternica, babka pre nás
nestíhala variť pirohy a buchty na pare. Večne sme behali po staveniskách, raz
ma dokonca vyťahovali z jamy s vápnom, do ktorej som sa zgúľala. Rodičia mi už
vtedy kupovali hudobné nástroje. Mala som detskú elektrickú gitaru a bubon,
ktorý mi obstarali asi preto, aby si zachránili nábytok. Do všetkého som v tom
čase tĺkla a podarilo sa mi zničiť aj stôl.

Máš o štyri roky mladšiu sestru. Rozumiete si dobre?

Samozrejme, v detstve som jej dokonca zachránila život. Sestra bola vtedy ešte
len bábätko. Rodičia ju uložili spať a ja som sa na ňu chodila len tak pozerať.
Zrazu som im prišla povedať, že Veronika je nejaká farebná. Naši vzápätí
zistili, že sa dusí a má vysokú teplotu, do nemocnice dobehli v poslednej
chvíli. Nehody sa nevyhýbali ani mne. Keď som mala štyri roky, zašívali mi čelo,
lebo som sa zrazila s radiátorom. Podľa mamy som bola veľmi odvážna. Takmer som
neplakala, neustále som sa sťažovala iba na to, že pre plachtu, ktorou mi
prekryli tvár, nevidím slniečko.

Nedávno si prekvapila svetlejšími hnedými vlasmi a opäť si tmavovláska. Rada
meníš imidž?

Asi ako každá žena. Nechcem sa už vrátiť do obdobia sivej myšky spred niekoľkých
rokov, keď som sa snažila zapadnúť medzi chlapcov z kapely. Obliekala som sa do
tmavých veľkých mikín.

No teraz som rada "za ženu" a milujem jednoduchosť i farby. V skrini mám aj
krátke sukne, no obliekam si ich výnimočne v lete. Naisto by som v nich nevyšla
na pódium. Raz som sa takto naparádila do mesta. Náš basgitarista okolo mňa
prešiel a ani ma nepozdravil. V minidĺžke ma vôbec nespoznal.

Pred rokmi si šokovala, keď si sa pri natáčaní klipu ostrihala dohola, neskôr sa
ti na pleciach objavilo dočasné tetovanie. Neplánuješ opäť podobné prekvapenie?

Každá zmena u mňa vždy súvisela s pesničkami. Chcela som tak aj vizuálne
podčiarknuť myšlienku, ktorá bola v texte. Ktovie, čo nám zasa napadne.

Pôsobíš, akoby si prekypovala zdravím. Dávaš si naň pozor alebo to odkladáš na
neskôr?

Nedávno sa nám pokazilo auto a s kapelou sme prežívali krušné chvíle, ako
docestujeme na bratislavský koncert. Počas dňa som zjedla len párky ohrievané na
benzínovej pumpe a zaliala ich desiatimi kávami. Pritom som človek, ktorý dbá na
zdravie. Žiaľ, zdravšiu životosprávu sa mi darí dodržiavať iba doma. Počas
turné, keď každý deň koncertujeme v inom meste, nemáme na varené jedlo ani
pomyslenie. Ešteže existujú bagety na "benzínkach". Po návrate do Prešova sa
potom neviem nabažiť varených obedov. Mama kuchtí úžasne.

Akých zdravotných prehreškov sa ešte dopúšťaš?

Fajčiť som pred ôsmimi rokmi prestala a odvtedy sa držím. Cigarety som si
pripaľovala dva roky. Veľmi ma však hnevá, že si ustavične obhrýzam nechty,
kompenzujem si tak stres. Vlani v lete som si nechala urobiť gélové. Myslela som
si, že sa tak zlozvyku zbavím, no všetkých som šokovala. Obhrýzla som aj tie,
hoci sú poriadne tvrdé.

Kedysi si dodržiavala pravidelné očistné kúry. Neprestalo ťa to baviť?

Pôst je podľa mňa skvelý výmysel a vždy na jar sa doňho pustím. Týždeň pred
Veľkou nocou si kúpim čistiaci čaj, konzumujem ľahšie ryžové i zeleninové jedlá
a je mi fajn. Len keby do toho potom neprišla Veľká noc s klobásami a údenými
šunkami! Aj tento rok som zjedla všetko, čo predo mnou neutieklo. Bolo mi zle,
ale dala som si tabletku na pretrávenie a po chvíli som sa zasa napchávala.
Celých štyridsať dní by som sa však nevydržala postiť.

A čo populárna ryžová kúra?

Raz som si ju nasadila, vraj výborne prečistí telo, ale už po troch dňoch som
ryžu nemohla ani vidieť. Keď som si predstavila, že ju nesolenú budem jesť ešte
dva týždne a až potom si k nej pridám varenú zeleninu, okamžite bolo po dobrom
úmysle. Mám totiž depresiu už z pomyslenia, že budem týždne jesť jednotvárny
pokrm. Keď už očista, tak so zmenou. Inak, moje ovládanie sa končí pri tradičnej
kuchyni. Neviem sa dojesť pirohov, máčanky, halušiek a plnenej kapusty. Neraz sa
do chladničky vkradnem aj v noci. Rada totiž zaspávam tak, že niečo cucám,
trebárs trojuholník syra.

Keď na teba niečo lezie, zájdeš za lekárom alebo stavíš na samoliečbu?

Nevyplatí sa riskovať. Párkrát sme už pre moje hlasivky museli zrušiť koncert.
Verím aj bylinkám. Zbiera ich pre mňa mama. Denne ich pijem, nemusím byť ani
chorá.

Patríš k tým šťastlivcom, čo dostali peknú pleť do vienka?

Kdeže, v dvadsiatke som dokonca strávila týždeň v nemocnici, lebo sa mi na tvári
vyhodilo škaredé akné a ekzém. Prečo, to dodnes neviem. Na pokožku odvtedy veľmi
dbám, neupieram jej vodu ani kvalitnú kozmetiku.

V jednej skladbe spievaš: Spomaľ, máš privysokú rýchlosť. Sama to dokážeš?

Chýbajúcu energiu ľahko získam dobrým spánkom, ale zbožňujem aj prírodu, často
sa potulujem zeleňou. Čistím si tak hlavu.

Si typický nepraktický umelec alebo si hravo vymeníš žiarovku?

Zvládla som aj opravu otcovho rádia! Napájkovala som mu kábel a zrazu hralo. Asi
som to odpozerala od chlapcov z kapely.

Snívaš o tom, že si otvoríš kozmetický salón. Bude sa volať Peha?

To slovo sa nám zapáčilo, keď sme hľadali názov pre skupinu. Krémy a kozmetika
sú mojou srdcovkou od gymnázia, no pre hudbu šli bokom. Opäť rozmýšľam aj o
vysokej škole, chvíľu som študovala sociálnu prácu, ale nezaujalo ma to.
Poškuľujem po štúdiu jazykov. Dúfam, že to budem vedieť skĺbiť s kapelou, ale
musím myslieť aj na zadné vrátka. Nechcem predsa koncertovať do päťdesiatky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Líbí se ti tento blog?

Je super 74.2% (245)
Nic moc 12.1% (40)
Hrůza 13.6% (45)

Komentáře

1 Martin ze Zlina Martin ze Zlina | E-mail | 11. listopadu 2006 v 20:09 | Reagovat

Byl jsem na koncerte ve Zline. Katarina Knechtova me uchvatila nejenom svym zpevem, ale hlavne svym sympatickym vystupovanim a skromnou povahou.Takove veci se dnes tezko hledaji u takovych hvezd jejiho typu. Kdyby uz 5 let nemela sveho "frajera", tak bych se za ni hned vydal na Slovensko. Preju ji ze srdce, aby zustala sama sebou.

Martin ze Zlina, 32 let

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama