Peha a Nocadeň v Infiniti Aréne

28. května 2007 v 4:57 |  Reportáže
Prešovská skupina Peha si v súčasnosti užíva úspech plnými priehrštiami. Myslím, že zaslúžene - po tých rokoch v pozícii akéhosi outsidera domácej pop rockovej scény sa im konečne podarilo presadiť sa v masívnejšom meradle. A to nie len vďaka megaúspešnému singlu "Za tebou" z ich ostatného, v rámci poprockového spektra pomerne dosť vydareného albumu "Deň medzi nedeľou a pondelkom". Osobne im to žičím už len za tú ich húževnatosť, nadšenie, vieru v samých seba, ale i za to, že aj napriek obdobiam, keď sa im nedarilo najlepšie nestratili vlastnú tvár. Už som to kedysi v nejakom článku spomenul, ale svoj podiel na tom má nesporne aj fakt, že ústredná osobnosť kapely prešla v posledných rokoch niekoľkými mimoriadne pozitívnymi premenami. Jednak z hľadiska imidžového (zo ´škaredého´, večne zachmúreného ´káčatka´ je dnes príťažlivá, mladá dáma, už zďaleka nie tak ´uzavretá´ ako kedysi) a v neposlednom rade dosť markantne zlepšila svoj spevácky prejav, čo sa do určitej miery, myslím, takisto aspoň čiastočne podpísalo pod ich nedávny triumf na odovzdávaní cien Akadémie populárnej hudby - Aurel. Možno tak trošku pragmaticky, ešte ´za horúca´, v čase, keď je okolo Pehy poslucháčsky boom vyrazili Katka a spol. na turné, na ktoré si ako špeciálneho hosťa ´pribalili´ spriatelené košické kvarteto Nocadeň, kapelu s čiastočne podobným osudom, ktorá však na svoj úspech v takej miere, aký si v súčasnosti vychutnáva Peha ešte len čaká. I keď spevák Rasťo Kopina prispel k úspechu skladby "Za tebou" , ako autor textu mierou nie práve malou...

Včerajší koncert v zaplnenej (!) košickej Infiniti Aréne bol predposlednou zastávkou turné. Fakt, že obe formácie sa predstavili v podstate na domovskej scéne sa podpísal nie len pod prekvapivo vysokú návštevnosť, ale v konečnom dôsledku i pod vynikajúcu náladu, ktorá v hale vládla a ktorá sa pretavila aj do nálady na pódiu... Ako prví nastúpili na pódium Nocadeň. Aj napriek niekoľkým ´kiksom´ hosťujúceho basgitaristu predviedli v podstate svoj štandardný výkon. V niektorých momentoch som sa akurát nemohol zbaviť presvedčenia, že aspoň na koncertoch by ku ´zhusteniu´ celkového soundu možno pomohlo angažovanie druhého gitaristu. Chlapcom by takisto neuškodilo produkovať rytmicky (mám teraz na mysli predovšetkým čo do tzv. bpm) pestrejšie skladby, pretože aj napriek pomerne silnému arzenálu výrazných melódií sa práve kvôli rytmickej príbuznosti skladieb tieto začnú po chvíli do seba trocha zlievať. Nehovoria už o tom, že ten, komu nie je veľmi sympatický Rasťov trošku afektovaný pódiový prejav, má problém akceptovať kapelu ako takú... Chlapci ale hrali v pohode, uvoľnene, počas tej zhruba hodinky predstavili v podstate všetky zásadné skladby zo svojho repertoáru, nevynímajúc ani ´kúsky´z nového albumu "Nestrieľajte do labutí" . Myslím, že sa im halu podarilo správne ´nastaviť´ na vystúpenie hlavných hviezd večera...

Peha odštartovala svoj takmer dvojhodinový set ozaj pôsobivo, bubeníckym duelom Martina Migaša a Kataríny Knechtovej, ktorá za snehobiele Gretsch-e zasadla počas úvodnej skladby ešte raz. Hala burácala, začiatok vyšiel Pehe na jednotku... A nie len začiatok... V takej vynikajúcej nálade (a v konečnom dôsledku i forme) som ešte Pehu doposiaľ nezažil. Katka na pódiu doslova žiarila spokojnosťou a spolu so svojimi spoluhráčmi hrali prakticky jeden hit za druhým, od skladby "Spomaľ" (ktorú speváčka ´strúhla´ iba sama, sprevádzajúc sa na klavíri) prakticky iba tie najväčšie - "Slnečná balada" , "Naoko spím" , "Za tebou" , "V zaseknutom výťahu" , "Hypnotická" ... Skutočne výborný koncert, v ktorého závere Peha dala ´opakovačku´ titulnej skladby zo svojho posledného albumu, na ktorú včera v hale vznikal sprievodný videoklip... Všetko, čo by som na tomto mieste mohol povedať na margo kapely som už zhrnul v úvode. Peha je prosto dobre šliapajúca poprocková formácia, so šarmantnou a hlasovo solídne vybavenou frontwomankou, kapela schopná vyprodukovať chytľavé, melodicky silné, skladby a čo je dôležité, kapela, ktorá nestagnuje. Snáď tomu tak bude aj do budúcnosti...

Igor PETRUŠKA
Foto: Karol HATALA

zdroj: http://music.box.sk

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mato mato | 28. května 2007 v 20:12 | Reagovat

Rasťo Kopina je dobrej šilas,ten K.K. na podiu strčil jazyk až do krku.Docela to byl šok.Ale jinak fajn.

2 amos amos | E-mail | 28. května 2007 v 22:34 | Reagovat

jo, videl jsem tu fotku

3 k k | 27. února 2008 v 18:43 | Reagovat

seš  nádherná

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama